30.novembra 2023
Vyšlo nové číslo časopisu Alpenverein Bergauf 05/2023, ktorého hlavnou témou je "jednoducho skialpové túry".
Časopis na 132 stranách je však plný aj ďalších zaujímavých informácií, článkov a tipov na túry.
ARCHÍV ČASOPISU BERGAUF (vychádza 5-krát ročne)
Ako široké? Ako dlhé? Ako mäkké? Otázky za otázkami, ktoré nás zamestnávajú, aby sme našli ten správny materiál pre naše osobné lyžiarske potreby...
Autor: Björn Heregger
"Obratné a hravé, ale neisté vo vysokej rýchlosti." Áno alebo nie!?
Prvým a najdôležitejším krokom pri výbere tých správnych lyží pre vás je ujasniť si, čo od lyží potrebujete a aký lyžiar ste, nie aký chcete byť. V nasledujúcom texte sa chceme bližšie pozrieť na faktory, ktoré významne ovplyvňujú výber lyží, aby spĺňali vaše požiadavky.
Dlho predtým, ako sme začali hovoriť o polomeroch a spôsoboch konštrukcie, bola dĺžka lyží rozhodujúcim faktorom pri výbere lyží. V dávnej minulosti, t. j. do konca 90. rokov minulého storočia, sa 180 cm v podstate považovalo za 180 cm. Vďaka klasickej camber konštrukcii (obrázok 1) - nič iné neexistovalo - boli kontaktné body v snehu prakticky totožné s dĺžkou. O rôznych stupňoch tvrdosti nebolo potrebné hovoriť, pretože sa verilo len naozaj tuhým lamelám a všetko ostatné neprichádzalo do úvahy alebo ani nebolo na trhu. Boli to slávne časy pre tradičných lyžiarov a fanúšikov mogulov: lyžovanie ešte nikdy nebolo také elitné - z čisto technického hľadiska - a len tí najlepší mohli skutočne ovládať vybavenie, zatiaľ čo všetci ostatní bojovali o prežitie.
Potom na svetovú lyžiarsku scénu vstúpil Shane McConkey* a spolu s ním sa zmenilo naše myslenie o dizajne lyží. Dnes už stabilitu a ovládateľnosť lyží neurčuje "len" ich dĺžka, ale skôr široká škála tvarov, konštrukcií a materiálov. Ale po poriadku: Rocker alebo Early Rise, Swallow alebo Pin Tail - čo to znamená? Dĺžka prednej a zadnej časti rocker je dĺžka, ktorá sa zdvihne od zeme - opäť predná a zadná časť - keď lyža leží na zemi alebo je na ňu silno tlačeno. Zatiaľ je to jasné. To, ako sú navrhnuté špička a päta, má významný vplyv na to, ako lyža jazdí. Pri rovnakej dĺžke je lyža s väčším rockerom vpredu a vzadu lepšie ovládateľná ako naopak. V tomto kontexte však ovládateľnejšia znamená aj neistejšia, pokiaľ ide o oblúk. Plochšie lopaty sú z hľadiska nadnášania obratnejšie, ale o niečo pomalšie, zatiaľ čo lyže s väčším vyklenutím pôsobia športovejšie, ale môžu sa správať ako snežný pluh.
Príliš malá pozornosť sa niekedy venuje tvaru päty lyže. Vieme však, že väčšina lyžiarskej komunity z vlastnej skúsenosti pozná príliš veľký záklon. Lyža by mohla byť nosnejšia s tuhšou konštrukciou a menším rockerom. Na oplátku by však tento typ tvaru mohol - ak ho nezvládnete - celú drámu zrýchliť ako raketový motor. S väčším a mäkším rockerom na päte bude lyža viac odpúšťať, ale nebude pôsobiť tak športovo. Celé veci by ste mohli pomôcť aj zaoblením hrán v oblasti špičky a päty. Najprv trochu a potom stále viac smerom k stredu lyže. Napríklad Jérémie Heitz** to robí po celej dĺžke rockera, pretože, ako sám hovorí, táto hrana je aj tak zbytočná.
Heitzova metóda lámania hrán nás nevyhnutne vedie k efektívnej dĺžke hrany, t. j. dĺžke hrany, ktorú máme v oblúku k dispozícii. Ak lyžujete pozdĺž hrany - odborníci to označujú ako carving - kontaktné body určujú dĺžku použitej hrany, a tým aj stabilitu alebo obratnosť. Efektívnu dĺžku hrany pociťujeme v rôznych snehových podmienkach rôzne: Čím je sneh mäkší, tým skôr dokážete využiť celú hranu. Čím je sneh tvrdší, tým viac lyžiarskych zručností budete potrebovať.
V oblasti špičky aj na konci lyže nájdeme bod, kde sa lyža opäť zužuje. Ak položíme lyžu na jej hranu, body, kde sa opiera vpredu a vzadu, sú naše kontaktné body alebo najširšie miesta. Preto spôsob, akým sú navrhnuté špička a päta lyže, má významný vplyv na kontaktné body (= efektívna dĺžka hrany), a teda aj na ovládateľnosť lyže. Stručne povedané: pri rovnakej absolútnej dĺžke sa lyža, ktorej kontaktné body sú ďalej od seba, zdá byť dlhšia a stabilnejšia ako naopak. Lyže s kontaktnými bodmi bližšie pri sebe sú naopak pružnejšie a ovládateľnejšie. Ak je rádius - v konečnom dôsledku nič viac ako kontaktný bod - vtiahnutý ďaleko do špičky, môžete využiť celú dĺžku hrany, ale lyža má tendenciu "zatáčať", najmä pri mäkkej konštrukcii. Či je na freeride optimálny rádius 17 alebo 24 m, to sa ešte uvidí, pretože je to v konečnom dôsledku vecou osobných preferencií. Vysokorýchlostní športovci (a tí, ktorí si to myslia) budú samozrejme uvažovať o 25 metroch a viac. Zážitkový freerider sa bude skôr držať okolo 17 metrov. Je však tiež možné, že napríklad lyža s polomerom 20 m a krátkou efektívnou dĺžkou hrany je ovládateľnejšia ako lyža s polomerom 17 m a relatívne dlhou efektívnou dĺžkou hrany. Rozhodujúci vplyv na efektívnu dĺžku hrany má aj línia ohybu lyže.
Ako tvrdé môžu byť? Pokiaľ ide o ohyb lyže, názory sa rôznia. Väčšina ľudí je presvedčená, že stabilitu a vyrovnanosť dokáže zabezpečiť len pomerne tvrdá lyža. V zásade sa ľudia snažia hodnotiť skôr líniu ohybu lyže než čistý stupeň tvrdosti. Ak má lyža čo najvyváženejšiu líniu ohybu po celej dĺžke, je dobre vyvážená a vy sa na nej cítite lepšie. Túto vlastnosť lyže je však ťažké určiť vopred a možno ju rozpoznať len prostredníctvom skúšobných jázd. Mäkšie lyže sú vo všeobecnosti o niečo hladšie a predovšetkým odpúšťajú viac ako tvrdšie lyže. Veľmi tvrdé lyže sú stabilnejšie, ale vyžadujú si aj (oveľa) viac úsilia.
Ruku na srdce: Koľkí z vás rozumejú všetkým tým technologickým nezmyslom, ktoré sú niekedy vytlačené na lyžiach? Alebo inak: akú úlohu vlastne zohráva materiál? Spravidla by sa dalo povedať nasledovné: ťažšie lyže s klasickejšou konštrukciou, t. j. bukovým drevom a prípadne aj titanalovými hornými a dolnými pásmi, ležia plocho a mohutne tlmia. Ľahšie lyže s jadrom z topoľového alebo paulovniového dreva s karbónovými stringermi a pásmi zo sklených vlákien sú energeticky úspornejšie a ovládateľnejšie, ale pri rýchlej jazde aj rozhodne neistejšie a viac sa chvejú. Nemali by ste zabúdať ani na výber správneho viazania a topánok. Ťažká freeridová lyža je málo užitočná, ak topánka nezvládne silu alebo viazanie nezvládne sily, ktoré vznikajú.
V neposlednom rade zohráva montážny bod viazania dôležitú úlohu pri jazde na lyžiach. Postupne sa posúva čoraz viac k stredu lyže. Čím viac je viazanie namontované smerom k stredu lyže, tým je lyža ovládateľnejšia. To však v sebe skrýva aj riziko, že tlak na lopatu bude príliš veľký a v prašane nebude lyža tak dobre plávať. S klasickým montážnym bodom dosiahnete väčšiu stabilitu, najmä v prednej časti viazania. To má zasa nevýhodu, že chvost sa môže v prašane potopiť, pretože tlak v zadnej časti je príliš veľký.
Je pre vás teraz výber vašich ďalších obľúbených lyží jednoduchší? Pravdepodobne nie! Ste viac zmätení? Určite! Ale možno teraz trochu lepšie pochopíte, prečo "obratné a hravé, ale nestabilné vo vysokej rýchlosti" môžu byť len také, pretože na trhu bohužiaľ nie sú lyže, ktoré by vedeli všetko.
Ak naozaj chcete zábavné lyže do prašanu s dvojitým rockerom a reverzným camberom, pretože je to tak cool a vyzerá to lepšie na Instagrame, musíte pri zjazdoch na ľade robiť kompromisy.
Rovnako tak superľahká freeridová lyža s karbónovou technológiou zameraná na touring ma dostane do vysnívaných zjazdov, ale ak ju nechám riadne rozbehnúť, určite bude nestabilná ...
